Infekčná peritonitída mačiek (FIP)

Čo je infekčná peritonitída mačiek? (FIP)

• FIP sa rozvinie iba u určitej časti nakazených mačiek.
• náchylné sú mačky, ktoré utrpeli stres (adopcia, kastrácia, umiestnenie v útulku),
• FIP sa vyskytuje predovšetkým u mačiatok a mladých mačiek vo veku 3 mesiace až 3 roky a v prostredí s vysokou hustotou populácie mačiek,
• FCoV dokáže prežiť približne 2 mesiace v suchom prostredí,
• FCoV sa jednoducho inaktivuje čistiacimi a dezinfekčnými prostriedkami.




Infekcia

Hlavným zdrojom infekcie FCoV sú fekálne výlučky nakazených mačiek. Prenos infekcie slinami alebo počas gravidity je dosť vzácny.

FCoV sa môže prenášať aj nepriamo (odpadové podnosy, topánky, odev) Mačky začínajú vylučovať vírus už v priebehu prvého týždňa po infekcii a pokračujú vo vylučovaní počas nasledujúcich týždňov alebo mesiacov, niekedy aj počas celého života.

Rozvoj FIPzávisí od vírusového zaťaženia a imunitnej odpovede mačky.



Klinické príznaky

Väčšina mačiek infikovaných FCoV ostane zdravá alebo sa u nich prejavujú iba mierne príznaky zápalu tenkého čreva. Bežnými počiatočnými príznakmi FIP je kolísavá teplota, strata hmotnosti, anorexia a depresia.



Pri vývoji choroby sa FIP prejavuje:

• vo svojej vlhkej forme, charakterizovanej chronickým zápalom membrán (nahromadenie prebytočnej tekutiny v bruchu, hrudníku a/alebo sa vytvorí výpotok medzi srdcom a vakom obklopujúcom srdce) a zápal ciev,
  
  
• vo svojej suchej forme, ktorá je charakterizovaná granulomatóznymi léziami rôznych orgánov (zväčšenie obličiek, chronická hnačka, zdurenie lymfatických uzlín).
  
  


Tieto formy sa považujú za klinické extrémy rovnakého stavu.

Medzi bežne pozorované príznaky patrí:
• horúčka, ktorá nereaguje na podanie antibiotík,
• ospalosť,
• zníženie príjmu potravy,
• chradnutie.


Podľa miery postihnutia vnútorných orgánov sa môžu pridávať príznaky:
• poškodenia obličiek ( ich zväčšenie a bolestivosť ),
• zvracanie a hnačka v prípade postihnutia tráviacej sústavy,
• zväčšenie miazgových uzlín v dutine brušnej,
• zápal pľúc, ktorý sprevádzajú problémy s dýchaním.


Príznaky na očiach zahŕňajú:
• krv v prednej očnej komore,
• zmeny na dúhovke, zápal dúhovky,
• zápal sietnice, rohovinové zrazeniny („baraní loj“), tkanivo na sietnici prestúpené zväčšeným množstvom tekutiny a cudzorodých buniek,
• tiež môže dôjsť k náhlej strate zraku.




U 10% pacientov s FIP sa vyskytujú poruchy centrálnej nervovej sústavy:
• ako poruchy chôdze, potácanie sa,
• kŕče,
• samovoľné pohyby očí, zášklby očí,
• zvýšená citlivosť až bolestivosť na bežný dotyk,
• poruchy lebečných nervov,
• a zmeny správania.


Boli popísané aj vzácnejšie príznaky ako kožné zápalové zmeny. Pri porušení ciev sa objavuje zápalový výpotok, ktorý je veľmi dôležité dôkladne vyšetriť.

Existujú tiež prechodné formy FIP, ktoré navzájom kombinujú rôzne príznaky zo suchej a vlhkej formy.

Rozvoj konkrétnej formy ochorenia záleží na imunitnej odpovedi organizmu mačky a intenzite tvorby protilátok, ktoré ale nemajú ochranný účinok.

Rozvoj tzv. granulomatózneho zápalu jednotlivých orgánov ( granulomatózny zápal je jeden z podtypov zápalovej odpovede organizmu ) je príčinou rôznorodosti príznakov, pretože nebýva vždy postihnutý jeden špecifický orgán, ale celé množstvo orgánov v rôznej závažnosti.

Tým je obraz suchej formy FIP len ťažko odlíšiteľný klinickým vyšetrením od iných ochorení.



Prognóza pri ochorení FIP

U mačiek infikovaných FeCV sa zvyčajne do 7 až 10 dní po infekcii vytvorí imunitná odpoveď, prostredníctvom ktorej sa vytvárajú protilátky proti vírusu. U približne 10 percent mačiek infikovaných FeCV môže jedna alebo viacero mutácií vírusu zmeniť jeho biologické správanie, čo má za následok infekciu bielych krviniek vírusom a jeho šírenie po tele mačky.

Keď k tomu dôjde, vírus sa označuje ako FIPV. Intenzívna zápalová reakcia na FIPV sa vyskytuje okolo ciev v tkanivách, kde sa tieto infikované bunky nachádzajú, často v bruchu, obličkách alebo mozgu.

Práve táto interakcia medzi vlastným imunitným systémom tela a vírusom je zodpovedná za rozvoj FIP.

Akonáhle sa u mačky vyvinie klinická FIP, choroba je zvyčajne progresívna a takmer vždy smrteľná.

Prognóza je teda veľmi nepriaznivá, mačky zomierajú v priemere do 16 dní od rozvinutia ochorenia, s priemerom prežitia 8 dní. Boli však popísané aj dlhšie periódy prežitia napr. niekoľko mesiacov pri miernych klinických príznakoch.

Za nepriaznivé sa považuje znížená kvalita života, chradnutie, neprijímanie potravy, alebo len malého množstva, zníženie počtu bielych krviniek a veľké množstvo výpotoku.

Dá sa povedať, že ak mačička pri ochorení FIP prestáva prijímať potravu a začína chradnúť, tak čoskoro uhynie.

Dlho sa pracovalo na vývoji účinného očkovania ako prevencií proti tomuto ochoreniu, avšak jeho vytvorenie je nemožné. Očkovanie nechráni proti individuálnej mutácií vírusu a navyše dramaticky zhoršuje jeho priebeh. Dnes nie je vôbec dostupné.

Liečba FIP dnes zahŕňa viaceré možné liečebné protokoly s použitím liekov pozmeňujúcich imunitné reakcie a podporné lieky.

Podporná liečba je zameraná na potlačenie zápalu a poškodzujúcej imunitnej odpovede, zvyčajne sa podávajú kortikosteroidy. Napriek tomu, jej prínos nie je preukázaný.

Tieto protokoly, ale neprinášajú vyliečenie ochorenia.



FIP a príbuzenská plemenitba (inbreeding)

Príbuzenské kríženie v počiatočných štádiách založenia plemena s rodokmeňom je nevyhnutné, pretože je to jediný spôsob, ako „opraviť“ určité vlastnosti.

Príbuzenská plemenitba je do určitej miery prirodzená a je životne dôležitým nástrojom pri vývoji plemena zvierat so špecifickým „vzhľadom“.

Aby sme zachovali a zlepšili plemeno, musíme starostlivo vyberať zvieratá, ktoré budeme spájať navzájom, a to spôsobom, ktorý zlepšuje ich vlastnosti s každou generáciou, kedykoľvek je to možné.

Negatívnou stránkou tohto procesu je, že po určitom bode, ktorý nemožno vopred určiť, zníženie genetickej diverzity začne ovplyvňovať zdravie zvieraťa. Spočiatku sa mačiatka a mačky budú zdať slabé, mierne depresívne -tento stav je známy ako inbrídingová depresia.

Ak línia pokračuje, potom sa u mačiek a mačiatok vyvinú geneticky odvodené choroby. Je to preto, že ak existuje nejaká mutácia alebo problém v genetike línie, a je toľkokrát znásobený, môže sa stať veľkým problémom.

Ďalším faktorom je, že mačky s vysokým koeficientom inbrídingu majú výrazne slabší imunitný systém.

GCCF popisuje úrovne koeficientov takto:
0-10% = nízke koeficienty inbrídingu, ktoré sú „ideálne“
10 – 20 % = primeraná úroveň príbuzenského kríženia, ktorá je „rozumná a prijateľná“
20 – 25 % = úzka úroveň príbuzenského kríženia, „blízke párenie sa blíži k vyššej hranici toho, čo by chovatelia mali normálne zvážiť“
25 – 40 % = vysoký, „mali by ho používať iba skúsení chovatelia z veľmi špecifických dôvodov“
40 %+ = nie ideálne, „blahobyt a zdravie mačiek s takou úrovňou príbuzenskej plemenitby budú s vysokou pravdepodobnosťou ohrozené a takéto párenie by sa nemalo uskutočňovať“

FIP je špecifická choroba, o ktorej je známe, že je ovplyvnená vysokou úrovňou príbuzenského kríženia.



Vakcinácia

FIP nie je komponentom základných vakcín.

K dispozícii je iba jedna (intranazálna) FIP vakcína, ktorá je dostupná v USA a v niektorých európskych krajinách.

Vakcína nie je účinná u mačiek, ktoré už boli infikované FCoV, ale môže byť užitočná u séronegatívnych mačiatok pred ich vstupom do endemického prostredia.

Ak sa uvažuje o vakcinácii, prvá dávka by mala byť podaná pred dosiahnutím veku 16 týždňov veku.



Nová nádej?

Vo feruári 2019 bola publikovaná štúdia Dr. Nielsa C. Pedersena vo veľmi váženom časopise The Journal of Feline Medicine and Surgery, ktorá otestovala zrejme prvú naozaj úspešnú terapiu tohto ochorenia. Vývoj lieku bol inšpirovaný liečbou Ebola vírusu a podobných ochorení, ktoré spôsobujú vírusy taktiež patriace do skupiny RNA vírusov.

Zatiaľ sa tento liek nazýva GS-441524 a ide o tzv. nukleozidový analóg.

Nukleozid je jedna zo stavebných jednotiek genetickej informácie RNA vírusu.

Jedná sa o veľmi malú časticu, ktorá môže voľne vstupovať do buniek tela, kde sa vírus množí. Za bezpečné a liečebné bolo podanie stanoveného množstva lieku vo forme injekcie 1x denne do podkožia mačky po dobu 12 týždňov. U prevažnej väčšiny liečených mačiek, došlo k výraznému a rýchlemu zareagovaniu na liečbu.



Experimentálne lieky pre mačky môžu pomôcť aj ľuďom

Na liečbu mačiek s FIPV boli navrhnuté dve experimentálne liečivá, pričom predbežný výskum naznačuje, že by sa mohli použiť na odstránenie ľudských koronavírusov vrátane vírusu SARS-CoV-2, ktorý spôsobuje COVID-19. Jeden z liekov sa nazýva GC376. Druhé liečivo s názvom GS-441524 (Remdesivir) je „vysoko účinné pri liečbe infekčnej peritonitídy mačiek a zvyčajne bez akejkoľvek inej liečby“, uviedol pre Science News Niels Pedersen, veterinár, ktorý študuje mačacie koronavírusy na University of California, Davis.



Čím sa riadiť pri výskyte ochorenia v domácnosti

• V domácnosti, kde mačka podľahla FIP, sa odporúča počkať pred prinesením novej mačky 2 mesiace. Ostatné mačky v tej istej domácnosti sú pravdepodobne nosičmi FCoV.
• FIP je problémom spoločného chovu viacerých mačiek (odchov mláďat a útulky), iba zriedkavo sa vyskytuje u mačiek v domácnosti a u mačiek vo voľnom chove.
• Zníženie rizika kontaminácie sa dá dosiahnuť dodržiavaním prísnej hygieny a chovaním mačiek v malých, dobre prispôsobených skupinách, ktorých odpadové podnosy sú často čistené a kde majú mačky voľný pohyb.
• Mačky vylučujúce FCoV sa dajú určiť prostredníctvom kvantitatívneho RT-PCR skríningu fekálnych výlučkov v reálnom čase, ale je nevyhnutné urobiť niekoľko odberov vzoriek (4 x počas 3 týždňov).




Ako udržať vaše mačky čo najzdravšie

Aby sa predišlo tejto situácii, všetci dobrí chovatelia, chovateľské stanice a iné domácnosti s viacerými mačkami by mali dodržiavať tieto kritériá:
• všetky nové mačky privezené do domácnosti by mali byť v karanténe čo najdlhšie (10 – 14 dní). Karanténa znamená, že nemajú žiadny kontakt so žiadnou z iných mačiek v domácnosti a oblečenie by sa malo meniť po každom kontakte s mačkou,
• v ideálnom prípade by všetky mačky mali mať vlastnú misku , ku ktorému nemá prístup žiadna iná mačka. Dá sa to urobiť buď tak, že každá mačka bude vo svojej vlastnej izbe, alebo pomocou boxov na čipy mačiek, ktoré umožňujú vstup len tejto mačke,
• odporúčame vám, aby ste v miestnosti nemali viac ako dve alebo tri mačky. Preplnenie zvyšuje úroveň stresu mačiek, o čom je známe, že má obrovský negatívny vplyv na ich imunitný systém,
• nikdy nemajte v miestnosti viac ako 6 mačiek, pretože sa ukázalo, že to vytvára veľmi vysoký rizikový faktor pre infekčnú peritonitídu mačiek alebo FIP, ktorá je výsledkom mutácie koronavírusu a je pre mačky smrteľná,
• Všetky misky na jedlo a vodu by sa mali denne čistiť, dezinfikovať a dôkladne opláchnuť.
• V prípade veľkých vrhov mačiatok, kde musia zdieľať toaletu a misky, by sa mali všetky čistiť aspoň dvakrát denne.
• Mačiatka by nikdy nemali prísť do kontaktu s inou mačkou ako s vlastnou matkou, pretože mledzivo v jej mlieku poskytne ich imunitnému systému náskok pri riešení všetkého, s čím by mohli prísť do kontaktu, ak ich imunitný systém ešte nebude silný.
• Každá mačka, ktorá začne vykazovať aj tie najľahšie príznaky choroby, by mala byť v karanténe, kým sa úplne nezotaví, a ak sa nezotaví pomerne rýchlo, mala by ju navštíviť veterinárny lekár.
• Hygiena podstielky v domácnosti len s 1 alebo 2 mačkami – vyberať denne, aby sa odstránili všetky výkaly, a potom podstielku úplne vymeniť a vyčistiť raz alebo dvakrát týždenne.
• Tam, kde sú 2 mačky alebo mačiatka, by bolo ideálne, keby mali každá vlastný záchodík, ku ktorému by mali prístup len oni (napr. cez dvierka pre mačky s elektronickým mikročipom). To však môže byť veľmi ťažké dosiahnuť a vo väčšine prípadov to pravdepodobne nie je potrebné.
• Tam, kde by to bolo absolútne nevyhnutné, by bolo, keď jedna z dvoch mačiek začala vykazovať príznaky choroby – v tejto situácii ich okamžite oddeľte a dajte im vlastné toalety, kým sa mačka neuzdraví, alebo kým nezistíte, že choroba nie je infekčná.
• Ak vám nedávno zomrela mačka vo vašej domácnosti a neviete, čo to spôsobilo, potom je najlepšie počkať aspoň 12 týždňov, kým privediete novú mačku alebo mačiatko. Je to preto, že niektoré vírusy môžu na látke a oblečení žiť približne 8 týždňov. Ak viete, že ste mali FIP v domácnosti, potom je určite najlepšie počkať aspoň 12 týždňov, kým privediete ďalšiu mačku alebo mačiatko.


Spracovala: Ing. Denisa Moravčíková, CHS Ice Princess*SK
15. 01. 2022

Zdroje: www.abcdcatsvets.org
www.bombadillokittens.com
www.vet.cornell.edu
www.gccfcats.org