Agresivita mačiek

Aj keď je agresívne správanie väčšinou spájané so psami, patrí k najvážnejším poruchám správania mačiek a spolu s nežiaducim vylučovaním je najčastejšie riešeným behaviorálnym problémom. Pri agresívnych konfliktoch s mačkami je poranenie zubami ale aj pazúrmi vážnou hrozbou pre ľudí a zvieratá, takže správne stanovenie typu agresivity a následnej liečby a manažmentu je rozhodujúce.

Špecifické typy agresivity mačiek:

Agresivita mačiek môže byť rozdelená na agresivitu namierenú voči ľuďom a agresivitu namierenú voči iným mačkám, niektorí autori zase jednotlivé typy agresivity označujú podľa vyvolávajúcej príčiny. Určité typy agresivity môžu spolu súvisieť alebo sa môžu navzájom prekrývať (napr. teritoriálna agresivita, agresivita medzi samcami a presmerovaná agresivita).

Agresivita vyvolaná strachom a úzkosťou

K prejavom tejto agresivity dochádza, keď sa mačka stretne s podnetom, ktorý vníma ako hrozbu a zároveň má znemožnený útek. Najčastejšími podnetmi sú ľudia, známe alebo neznáme zvieratá, zvuky, situácie (napr. pri snahe majiteľa umiestniť mačku do prepravky a odniesť ju na ošetrenie k veterinárnemu lekárovi môže mačka reagovať agresivitou zo strachu). Typickými prejavmi sú rozšírené zrenice, uši pritlačené k hlave, končatiny a chvost stiahnuté pod telom. Mačka má napätú a zníženú pozíciu tela, odkláňa sa od stimulu a môže mať vycerené zuby, syčať, prskať a vrčať alebo sa oháňať labkami a väčšinou má snahu ujsť a ukryť sa.

Keď mačka svojím správaním podnet (človeka alebo zviera) zastraší a odoženie, posilní sa tak jej správanie. Neskôr to môže využívať a rovno agresívne zaútočiť.

Tento typ agresivity je často podmienený geneticky alebo je spôsobený vplyvom prostredia. Niektoré mačatá majú plachú a bojazlivú povahu, a ak nie sú v prvých 2-3 mesiacoch života primerane socializované je pravdepodobné, že budú pri kontakte s ľuďmi reagovať agresivitou podmienenou strachom. Traumatizujúca skúsenosť s ľuďmi alebo zvieratami alebo neprimerané fyzické trestanie mačky môžu tiež spôsobiť vyhýbavé alebo agresívne správanie podmienené strachom.

Presmerovaná agresivita a agresivita spôsobená frustráciou

Tento typ agresivity mačiek je pravdepodobne najnebezpečnejší, dochádza pri nej často k vážnym poraneniam obete. Objavuje sa, keď sa mačka vplyvom nejakého podnetu dostane do stavu agresívneho rozrušenia a nasmeruje svoju agresivitu voči osobe alebo zvieraťu, ktorí nie sú príčinou rozrušenia. Varovné signály, že mačka je v stave silného rozrušenia, sú : mňaukanie a vrčanie, nervózne chodenie a švihanie chvostom, zježené chlpy, rozšírené zrenice a pohľad sústredený na podnet. K útoku dochádza, keď sa človek alebo zviera priblížia k takto rozrušenej mačke alebo sa jej dotknú (prípadne ju človek berie na ruky).



Situácia, pri ktorej dochádza k presmerovanej agresivite a k vážnym poraneniam ľudí najčastejšie nastane, keď domáca mačka sleduje vonkajšie mačky z okna a vplyvom toho sa dostane do stavu vysokého agresívneho rozrušenia a frustrácie z toho, že má zamedzený prístup k podnetu. Ak majiteľ pristúpi k mačke a snaží sa ju upokojiť hladkaním, odstrčiť ju od okna alebo zdvihnúť na ruky, mačka na neho zaútočí. Niekedy mačka zaútočí, aj keď osoba alebo zviera len prechádzajú okolo a mačke nevenujú nijakú pozornosť.

Agresivita z frustrácie sa môže objaviť aj vtedy, keď mačka nedosiahne požadovanú odmenu, jedlo alebo pozornosť majiteľa, a preto zaútočí.

Agresivita ako dôsledok nesprávne nasmerovaného loveckého správania a/alebo neprimeranej hry

je najčastejšie sa vyskytujúcim typom agresivity voči členom rodiny. Lovecké správanie nesúvisí len s uspokojovaním hladu, preto sa prvky lovenia môžu objavovať aj u domácich a doma kŕmených mačiek. Problém sa objavuje hlavne vtedy, keď je mladá mačka väčšinu dňa osamotená, bez vhodných hračiek a primeraného partnera na hru. Majitelia často prispievajú k rozvoju tejto agresivity tým, že s mačaťom hrajú hry podporujúce útoky na ruky a nohy (napr. hýbanie nohami a rukami pod prikrývkou, „behanie“ prstami po koberci, atď.). Keď pri takomto útoku človek reaguje na bolesť jačaním alebo krikom, stimuluje a stupňuje tak loveckú reakciu mačky. Neprimerané fyzické tresty ale aj kričanie situáciu zhoršujú.



Prejavmi predátorskej a hravej agresivity sú: číhanie a útočenie na „korisť“, jej prenasledovanie, chytanie a hryzenie. Pri predátorskej agresivite je typické, že mačka pri hryzení stláča čeľuste a má vystrčené pazúry, preto riziko poranenia je vysoké. Pri neprimeranej hre a hravej agresivite na rozdiel od iných foriem mačacej agresivity chýba syčanie, jačanie a vrčanie. Pri hryzení väčšinou nedochádza k silnému stisku čeľustí a mača má pri útokoch zatiahnuté pazúry, takže poranenia obvykle nie sú vážne. Niekedy však môže mača v dôsledku rozrušenia z divokej hry prejsť do predátorskej agresivity, čo zvyšuje riziko poranenia. Nebezpečenstvo predstavujú tieto formy agresivity hlavne pre deti a osoby s oslabeným imunitným systémom.

Agresivita spúšťaná maznaním

O tomto type agresivity sa hovorí, keď mačka, ktorá nie je ani bojazlivá a vystrašená, ani nemá žiadne bolestivé zdravotné ťažkosti, útočí pri hladkaní a inom maznaní. Táto mačka obvykle vyhľadáva pozornosť majiteľa, otiera sa mu o nohy, vyskočí mu do lona, ale po určitom čase maznania znervóznie, je napätá, syčí, začne švihať chvostom, má pritlačené uši k hlave, prípadne dozadu zatiahnuté pysky. Často náhle a neočakávane zaútočí a ujde preč. Problém je zrejme spôsobený zníženým prahom citlivosti, takže mačka toleruje fyzickú interakciu len do určitej miery.

Agresivita spôsobená bolesťou

Počas manipulácie, ktorá vyvoláva bolesť alebo diskomfort, môže aj pokojná a dobre socializovaná mačka prejavovať agresivitu. Ťahanie za chvost alebo srsť pri česaní, stúpenie na labku, siahanie na bolestivé miesta, ale aj fyzické trestanie – bitie obvykle vyvolajú u mačky agresívnu reakciu.

Častou príčinou agresivity medzi mačkami je vysoká hustota jedincov na relatívne malom území (v domácnosti aj vo vonkajšom prostredí). Z hľadiska prostredia, v ktorom dochádza k prejavom agresivity, sa rozoznáva agresivita medzi mačkami v jednej domácnosti a agresivita medzi mačkami vo vonkajšom prostredí. Tak ako pri agresivite voči ľuďom aj agresivita medzi mačkami najčastejšie súvisí so strachom, úzkosťou a frustráciou a môže byť aj dôsledkom neprimeranej hry. Častým spúšťačom agresivity medzi mačkami je sociálny stres.

Teritoriálna agresivita a agresivita medzi samcami

Ide o bežný typ agresivity mačiek oboch pohlaví, ale častejšie sa zaznamenáva u kocúrov v období párenia. V súvislosti s pohlavným dospievaním sa kocúry začínajú navzájom vyzývať, syčia a vrčia, majú typické postoje, vzájomne sa ohrozujú a bojujú.

Správanie sa spúšťa vniknutím iného jedinca do teritória mačky (buď vo vnútornom alebo vonkajšom prostredí). Typická situácia s teritoriálnou agresivitou nastane, keď je do domácnosti prinesená nová mačka a pôvodná mačka sa voči nej začne správať agresívne, v iných prípadoch vznikne tento problém keď mladá mačka pohlavne dospeje a začne sa správať teritoriálne voči staršej slabšej mačke. Teritoriálna agresivita sa môže prejavovať aj voči ľuďom – návštevníkom domácnosti.

Na rozdiel od agresivity zo strachu je mačka prejavujúca teritoriálnu agresivitu smelšia, priblíži sa k návštevníkovi a zaútočí. Útok môže byť sprevádzaný syčaním, vrčaním, zježením chlpov a oháňaním sa labkami. Uši sú otočené dozadu, chrbát je prehnutý. Bojazlivá mačka prejavuje agresivitu zo vzdialeného úkrytu a zaútočí len vtedy, keď sa k nej návštevník priblíži a pokúsi sa o fyzický kontakt. Nepravá teritoriálna agresivita sa môže objaviť, keď sa niektorá mačka vráti domov z veterinárnej nemocnice, hotela alebo salóna. Jej odlišný pach alebo správanie môže spustiť prejavy teritoriálnej agresivity inej mačky. Situácia môže pretrvávať dovtedy, kým ju iná mačka „nespozná“.

Ďalšie typy agresivity:

– materská agresivita: prejavy agresivity sa objavia, keď sa ľudia alebo zvieratá priblížia k mačke s mačatami. Tento typ agresivity pravdepodobne súvisí s hormonálnym stavom samice počas laktácie a s prítomnosťou mláďat.
– naučená agresivita: niektoré mačky sa naučia, že agresívnym správaním úspešne odstránia zdroj strachu či bolesti alebo votrelca v svojom teritóriu.
– patofyziologická agresivita je dôsledkom nejakého ochorenia, najčastejšie neurologického a ortopedického
– idiopatická agresivita: jedná sa o agresivitu, ktorej príčina je neobjasnená

Diagnóza:

Dôležitou súčasťou stanovenia diagnózy je odber anamnézy a vyplnenie dotazníka k poruchám správania. S ohľadom na liečbu a s ňou súvisiace opatrenia je nevyhnutné stanovenie typu agresivity a identifikácia stimulov, ktoré agresivitu spúšťajú.

Tak ako pri iných poruchách správania, je potrebné najprv vylúčiť alebo diagnostikovať a liečiť každý zdravotný problém, ktorý by mohol viesť k prejavom agresivity.

Odporúčané je základné klinické vyšetrenie, biochemické vyšetrenie krvi a moču, vyšetrenie štítnej žľazy, neurologické a ortopedické vyšetrenie, v prípade potreby aj RTG a ďalšie vyšetrenia.

Liečba:

Postup pri liečbe agresivity závisí od jej typu.

Najčastejšie používanými metódami modifikácie správania pri agresivite zo strachu a úzkosti je desenzibilizácia a kontrapodmieňovanie. Mačka sa postupne a kontrolovane vystavuje spúšťaciemu podnetu najprv zo vzdialenosti, pri ktorej ostáva pokojná. Vzdialenosť sa pomaly a postupne skracuje a súčasne sa mačke dáva za pokojné správanie vysoko žiadaná odmena. Pri tomto type agresivity je na potlačenie strachu obvykle nutná aj medikamentózna liečba, využiť sa dajú chemické lieky, ale aj homeopatiká, Bachove esencie, výživové doplnky alebo feromónové prípravky.

Liečbe presmerovanej agresivity musí predchádzať presná identifikácia podnetu, ktorý agresivitu spúšťa, aby bolo možné situáciám predchádzať. Vhodná je modifikácia reakcie mačky na podnet použitím metód desenzibilizácie a kontrapodmieňovania. Medikamentózna liečba môže pomôcť redukovať reakciu zvieraťa na podnet, na uvoľnenie napätia je užitočný Feliway. V niektorých prípadoch je účinná kastrácia.

Ak už dôjde k situácii, pri ktorej hrozí útok a poranenie, je dôležité vedieť, ako správne s mačkou manipulovať:

• v žiadnom prípade na mačku nekričať ani ju nebiť!
• najlepšie je nechať ju, aby sa upokojila, nedotýkať sa jej, odísť, zavrieť dvere na miestnosti
• menej rozrušenú mačku možno odlákať chutnými maškrtami, ktoré treba hádzať na zem
• keď je manipulácia s vysoko rozrušenou mačkou nevyhnutná, je potrebné použiť na vlastnú ochranu oblečenie z pevnej látky, s dlhými rukávmi a nohavicami a hrubé kožené rukavice;
• pri priamych útokoch mačky je možné sa chrániť roztvoreným dáždnikom
• na odchyt mačky je vhodný veľký uterák, deka alebo rybárska sieť
• mačku treba premiestniť do tmavej miestnosti alebo klietky a nechať ju tam, aby sa upokojila
Pri tomto type agresivity je mimoriadne dôležité racionálne zváženie nebezpečnosti situácie. Ak sú útoky mačky časté, nebezpečné a ťažko predvídateľné, prípadne sú v domácnosti deti, staré alebo choré osoby, ktoré sa nevedia mačke vyhnúť, je potrebné nájsť mačke iný vhodnejší domov, prípadne zvážiť jej eutanáziu. Pri riešení neprimeranej loveckej a hravej agresivity sa odporúča zaobstaranie druhej mačky – partnera na hru, najlepšie v rovnakom veku. Majitelia by nemali s mačaťom hrať drsné hry, ktoré provokujú agresivitu.

Postup pri riešení agresivity vyvolanej maznaním:
• nikdy sa nemaznať s mačkou bezmyšlienkovite
• sledovať reč jej tela a výraz tváre
• pozorovaním reakcií mačky stanoviť dobu, počas ktorej je schopná tolerovať maznanie bez prejavov napätia a agresivity
• výcvik s použitím desenzibilizácie a kontrapodmieňovania
Špeciálna liečba materskej agresivity nie je obvykle kvôli relatívne krátkemu trvaniu nutná. Najrozumnejšie je sa mačke počas tejto doby vyhýbať a nemanipulovať s ňou ani s mačatami. Preventívne opatrenia ako dôsledná socializácia mačky v mačacom veku, jemná manipulácia a kŕmenie z ruky počas gravidity a po pôrode mačky, môžu pomôcť predísť tomuto problému.

Podobne aj pri agresivite spôsobenej bolesťou je odporúčané vyhýbať sa manipulácii s mačkou, ktorá má bolestivé ochorenie. Ak je manipulácia kvôli liečbe nevyhnutná, je potrebné zabezpečiť ochranu manipulujúcich osôb, u mačky je možné použiť náhubok alebo ochranný golier.

Teritoriálna agresivita a agresivita medzi samcami :
• desenzibilizácia a kontrapodmieňovanie – mačka si postupne zvyká na návštevníkov alebo na druhú mačku, za pokoj je odmeňovaná
• v prípade prinesenia novej mačky do domácnosti: separácia mačiek, ich postupné zoznamovanie a stupňovanie kontaktov pod dohľadom majiteľa
• kastrácia mačiek, hlavne kocúrov má vysokú účinnosť (90 %), ale u niektorých jedincov agresivita v dôsledku naučeného správania pretrváva aj po kastrácii
• medikamentózna liečba a mačacie feromóny môžu redukovať rozrušenie
• v niektorých prípadoch nezvládania agresivity medzi mačkami v jednej domácnosti je nevyhnutné nájsť niektorej mačke iný domov
• pri agresivite voči návštevníkom je riešením zatváranie mačky v samostatnej miestnosti alebo klietke




Odporúčania pre majiteľov mačiek s prejavmi agresivity:

Aj po zavedení príslušnej liečby je potrebné, aby si majitelia uvedomovali možné riziká súvisiace s držaním agresívnej mačky. Mali by dodržiavať opatrenia na predchádzanie incidentom a zníženie rizika poranenia osôb a zvierat:
• majitelia by mali ovládať reč tela mačky a sledovať výrazy jej tváre, aby dokázali včas identifikovať možný agresívny konflikt a predišli mu
• mali by sa vyhýbať priamym konfrontáciám s mačkou, ktorá má sklony k agresivite
• nemali by mačku dvíhať na ruky ani ju hladkať na citlivých miestach tela
• mačku s prejavmi agresivity by v žiadnom prípade nemali biť ani by nemali na ňu kričať;
• sociálna izolácia je jediná vhodná metóda trestu
• ak je manipulácia s agresívnou mačkou nevyhnutná, ľudia by sa nikdy nemali mačky dotýkať holými rukami, ale mali by použiť ochranné pomôcky
• v situáciách, ktoré spúšťajú agresivitu, by mali mačku zavrieť v samostatnej miestnosti alebo v klietke
• nemali by sa dotýkať mačky, ktorá sedí na parapete okna a sleduje mačky/iné zvieratá vonku
• ak je to možné, mali by zabrániť vstupu cudzích mačiek do teritória domácej mačky
• v prípade agresivity medzi mačkami v jednej domácnosti by ich mali držať v oddelených priestoroch a interakcia medzi nimi by mala byť kontrolovaná
• v prípade agresivity medzi mačkami v jednej domácnosti by mali agresorovi nasadiť obojok so zvončekom, aby bol jeho pohyb pod kontrolou; toto opatrenie je vhodné aj u mačiek s hravou alebo loveckou agresivitou ako prevencia pre náhlym nečakaným útokom na majiteľa
• pazúry agresívnej mačky by mali pravidelne strihať; ako prevencia pred poškriabaním sa používajú „puzdrá“ na pazúry ktoré sa nalepia na ostrihané pazúry mačky








Prevencia agresivity mačiek voči ľuďom

• dôsledná socializácia mačiat vo veku 2 -7 týždňov, návyk mačiat na manipuláciu a primerané hry
• poskytnutie dostatočne motivujúceho prostredia a vhodných hračiek
• realistické očakávania od interakcie s mačkami a rešpektovanie ich typických vlastností




Prevencia agresivity mačiek voči iným mačkám

• obmedzenie počtu mačiek v domácnosti a starostlivý výber jedincov podľa ich vlastností
• zabezpečenie dostatku misiek, toaliet, zón na hru, odpočinok a ukrytie sa podľa počtu mačiek v domácnosti
• v domácnostiach s viacerými mačkami je potrebné rešpektovanie jednotlivých sociálnych skupín, t. j. vytvorenie separovaných priestorov a poskytnutie dostatku zdrojov, aby sa členovia jednotlivých skupín mohli navzájom vyhýbať
• pri prinesení novej mačky venovať dostatočnú pozornosť jej „predstaveniu“ domácim mačkám



---


Použitá literatúra:
S.Heath Aggression in cats, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010
G.Landsberg,W.Hunthausen, L.Ackerman Feline aggression, Handbook of Behavior Problems of the Dog and Cat, 2006
W.L.Hunthausen Helping owners handle aggressive cats, www.dvm360.com, 2006
D.F.Horwitz Handling exercises for an aggressive cat, BSAVA client handouts, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010
D.F.Horwitz, S.Heath Avoiding aggression in cats, BSAVA client handouts, BSAVA Manual of Canine and Feline Behavioural Medicine, 2010
M.Bain Feline aggression(Proceedings), www.veterinarycalendar.dvm360.com, 2010


Autor článku: MVDr. Zuzana Stražanová
Zdroj: https://www.zdraviezvierat.sk/agresivita-maciek/